Meno: Heslo:
zabudnuté heslo
Prihlásiť sa Registrácia

Jesenný karneval

jesenny karneval

Jesenný karneval

Bolo raz jedno kráľovstvo, ktoré sa volalo Jeseňovo. V tom kráľovstve bývali zvieratká. Zvieratká boli veľmi šikovné a usilovné a práve sa vzorne chystali na zimu. Upratovali lístie, zbierali ovocie a zeleninu, pripravovali si zásoby. Jedného dňa sa kráľ lev rozhodol, že pre nich usporiada jesenný karneval. Podmienkou bolo, aby si zvieratká obliekli jesenné šaty. A tak dal vyhlásiť do  lesného rozhlasu:


„Milé naše zvieratká, tu je správa krátka.
Všetci sa pekne vychystajte , na jesenný karneval sa pripravte.
Pozývame, zajtra ,všetkých nech prídu a na kráľovskom dvore sa zídu.
Len sa dostav, bude sranda, čaká ťa tu celá banda.“


Všetky zvieratká oznam veľmi potešil, začali sa stretávať a dohadovať si oblečenie. Dvorná krajčírka líška mala čo robiť. Celý deň počúvala samé želania.


„Ja chcem žlté šaty !“ „Mne sa páči červená sukňa!“  „Ja si prosím tento oranžový golier.“.....


No bol to teda v kráľovskom meste zhon. Len zajac Vilko smutne sedel doma a plakal, že on na nijaký karneval nepôjde. A tak sa vybral k potoku a začal nariekať. „Ja tu nemám nijakých kamarátov! Nikto má nemá rád!“


Tento nárek počula múdra teta sova a rozhodla sa, že mu pomôže. „Vilko, čo ťa trápi? Prečo tu plačeš? Veď všetky zvieratká sa pripravujú na karneval.“  – hovorí sova.


„ Aaaaach, teta sova. Ja nikam nemôžem ísť! Pozri sa na moje uši! Nič si nemôžem obliecť, vo všetkom by som vyzeral smiešne, každý by si všimol len moje dlhé uši. „ – plakal zajac. „ Neboj sa zajko, ja niečo vymyslím.“ – zvolala teta sova a odletela preč.


Zajko Vilko tam ešte dlhú chvíľu sedel a potom sa pobral domov lebo už bolo veľa hodín,  ľahol si do postieľky a zaspal. Nasledujúce ráno sa všetky zvieratká postupne schádzali na kráľovskom dvore. Pripravoval sa dvorný orchester pána Čmeliaka, lebo tancovalo sa už od rána. Každý doniesol koláčiky a občerstvenie.


Dobrá nálada a smiech sa ozývali celým lesom. Všetky zvieratká mali naozaj krásne jesenné oblečenia. Ušité z listov, orieškov, dokonca i gaštanov. Stretli sa tu všetky zvieratká. Ale predsa tu niekto chýbal. Bol  to zajko.


Kamarátka veverička ho chcela ísť zavolať domov, no tam ho nenašla. Keď tu zrazu priletí sova a kričí, : „Pozrite sa, prišla k nám aj pani Jeseň.“


Všetci sa s údivom a otvorenými ústami pozerali na krásnu vílu, pani Jeseň. Mala oblečené nádherné  šaty, žlté ako slnko ,šál červený ako jabĺčko. Vlasy dlhé, gaštanové a na nich oranžový klobúk.


No zvieratká si zrazu všimli.......vzadu......čo to tam.......niečo trčí......“Malý chvostík!“ – zvolala myška. „Veď je to náš zajačik Vilko!“ – potešila sa kamarátka veverička.


Všetci začali Vilkovi tlieskať, ako krásne sa vychystal. Teta sova sa pousmiala a kráľ lev sa rozhodol, že vyhlási Vilkove šaty za najkrajšie karnevalové oblečenie. A tak sa všetci spolu zabávali, smiali a tancovali až do rána. Zajačik Vilko už nikdy nebol smutný, že má veľké uši, ba dokonca bol na ne hrdý lebo  s takými veľkými ušami sa dá všeličo dobre počuť.......

späť
0/5 hviezdičiek (0 hlasov)

Autor:

Alzbeta_Fedorova

O mne:

neuvedené

Komentáre

Prosím prihláste sa (alebo zaregistrujte), ak chcete pridať komentár

en cz